Zo zápiskov kapitána hradnej stráže, prvého dôverníka kráľa:
Dnes bol pekný deň, slnečný. Ľudia konečne povychádzali zo svojich domov, zima už skončila. Tento rok bola krutá zima, všelijaká zberba povychádzala z ulíc, lúpila, kradla. Prepadávala. Ale s tým už je koniec. Vďakabohu, že sa nik nepokúšal ukradnúť Aredhel. Nechcelo by sa mi odpratávať zvyšky nejakého žobráka.
Dnes bol skutočne pekný deň, ale mňa sa v srdci zaťahujú chmáry. Moja izba je osvetlená západom slnka, akoby zapadal aj môj dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Kráľ ma zavolal k sebe a oznámil mi tie najstrašnejšie správy aké som mohla kedy počuť. Princezná Arakis, kráľova nevlastná sestra, chce ukoristiť Aredhel. Vyslala mága, ktorý dokáže prelomiť čarovnú bariéru okolo Kameňa. Toho asi nezastavím tak ľahko.
Kráľove obavy sa potvrdili. Skutočne sa v meste objavil čarodej. A dostal sa aj so hradu, rozhodne potrestám stráže. Ale ku kameňu už nedošiel. Postavila som sa mu pred komnatami s Aredhelom a bojovala s ním. Aké nesmierne potešenie mi spôsobovalo zaboriť svoj meč do toho jeho vychudnutého tela. Hlupák, myslel si, že keď som žena môže sa so mnou hrať. Ale predsa by som nebola kapitánom hradnej stráže, keby som nemala určité schopnosti...
Oznámila som útok kráľovi. Bol mnou nadšený, ale odmenu mi nevybral práve najlepšiu. Drmolil niečo o tom, že Arakis sa nevzdá a pošle niekoho ďalšieho. A tak ma vyslal na nebezpečnú cestu. Mám zaniesť Aredhel jeho mágovi so Veže kúzel. Tam určite bude v bezpečných rukách, to viem, ale celé mesto už od doby ukoristenia Aredhelu strážia komandá Lesných duchov a čakajú na vhodnú chvíľu ako kameň získať späť. Viem čo hovorím, veľa krát sme s nimi bojovali pred bránami mesta...
Dnes som sa pomocou teleportu zhovárala s mágom. Uistil ma že nieje potrebné doniesť mu kameň osobne. Stačí položiť ho na nejaký magický oltár, ktorých je v okolí Elanoru nespočetne. To sa mi uľavilo...
Dočerta! Len čo sme vyšli z brány, už sa za mnou rozbehlo tucet tých prekliatych. Aké šťastie, že moji vojaci im zahatali cestu. V snahe sa zneviditelniť som sa zapojila do bojov, zatiaľ čo podľa plánu sa štyria rôzny vojaci rozbehli inými smermi. Malo to očakávaný účinok. Tí zatratenci sa za nimi rozbehli a ja som mala voľnu cestu. Ale po chvíli ma aj tak dobehli. Svine!! Nepamätám si toho veľa, len ako som stískala Aredhel v ruke a cítila som mdloby, akoby ma niekto udrel. Všetko sa premenilo na hmlu...
Zobudila som sa u mága. Nechápem ako. Hovoril niečo o zranení a kameni. Vtedy som pochopila. Zobrali mi ho!!! Zlyhala som! Ako sa len ukážem kráľovi?
Kráľ zobral stratu Aredhelu celkom dobre. Mal len menší hysterický záchvat takže vyhodil z okna svojho psa. Potom tým najpokojnejším hlasom akého bol v tej chvíli schopný mi oznámil, že Arakis vyslala do lesa Garamor skupinu dobrodruhov. Určite im sľúbila nesmierne bohatstvo. Najhoršie je, že ak nechcem skončiť pod katovou sekerou, musím sa vydať aj ja do Garamoru a priniesť Aredhel späť. Teraz musím nájsť odvážlivcov, čo mi v tom pomôžu...
